Opomenutie odvolacieho súdu zaujať stanovisko k tomu, že námietka premlčania bola vznesená v rozpore s dobrými mravmi, ako dôvod pre prípustnosť dovolania
I. Odvolací súd na odvolanie žalovaných napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku II.) tak, že žalobu zamietol a inak ustálil začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zostatku pohľadávky ... Opomenul však vziať do úvahy ďalšiu (sekundárnu) argumentáciu žalobkyne, ktorú uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie (ten sa s ňou nevysporiadal) na podporu tézy, že jej pohľadávka nie je premlčaná, keď odvolací súd vôbec neposudzoval prípadný rozpor námietky premlčania vznesenej žalovanými s inštitútom dobrých mravov.
II. Takto ponechaný stav vyvolaný nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu by vo svojich dôsledkoch znamenal, že hoci prebehlo tak prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie (z formálneho hľadiska bol dokonca dodržaný aj princíp dvojinštančnosti konania), v skutočnosti z materiálneho hľadiska o všetkých podstatných skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie vo veci v nachádzacom konaní odvolací súd nerozhodol. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae (porušenie práva na spravodlivý proces) a žalobkyňa opodstatnene namietala dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies