Odvolanie s obsahovými náležitosťami žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty

Najvyšší súd opakovane pripomína, že daňový poriadok medzi základnými zásadami správy daní vymenúva i zásadu zachovávania práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ukladá správcovi dane postupovať pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa daňové orgány uvedenými zásadami v prejednávanej veci dostatočne neriadili, pretože nevenovali náležitú pozornosť tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty a nevzali do úvahy skutočný obsah tohto jeho úkonu. Jeho zjavným účelom totiž bolo oznámiť správcovi dane dôvod zmeškania lehoty na podanie daňového priznania o jeden deň a informovanie správcu dane o vykonaní zmeškaného úkonu v nasledujúci deň po odpadnutí dôvodu zmeškania. Napriek tomu, že odvolanie nebolo výslovne označené aj ako žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, obsahovalo všetky atribúty takejto žiadosti a daňové orgány boli povinné ho takto posudzovať, prípadne v rámci zásady súčinnosti s daňovým subjektom odstrániť pochybnosti o skutočnom obsahu a úmysle žalobcu.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že daňový subjekt má právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného. Pokiaľ mu je v dôsledku výkonu právomoci iného štátneho orgánu znemožnené vykonať takýto úkon v posledný deň zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň príslušnému orgánu oznámi zmeškanie lehoty, preukáže jeho dôvody a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má legitímne právo očakávať, že orgán štátu (aj keď sa môže jednať o inú organizačnú zložku), vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu ujmu na svojich právach.