Odškodnenie obetí násilných trestných činov
Potreba výkladu práva v niektorých prípadoch presahuje rozsah textu prameňov práva. Dovolací súd si uvedomuje, že súdy nie sú nositeľmi zákonodarnej moci a nemôžu prijímať všeobecne záväzné právne predpisy. To ale neznamená, že nemôžu právo dotvárať, hlavne v prípade, ak je zákonná úprava nedostatočná alebo keď sa v nej vyskytuje medzera. Osobitne posudzovanie otázok odškodnenia obetí násilných trestných činov je mimoriadne citlivé a v súdnych sporoch je potrebné pristupovať k riešeniu veci tak, aby nedošlo k ďalšej krivde. Zákonodarca v prípade ustanovenia § 8 ods. 3 zák. č. 215/2006 Z. z.nepamätal na skutočnosť, že poškodenie zdravia obete trestného činu prejavujúce sa sťažením jej spoločenského uplatnenia môže byť zistené a ustálené neskôr ako je ukončené trestné konanie, ktorého súčasťou je aj konanie adhézne, a teda poškodený s touto časťou nároku na náhradu škody nebol (lebo nemohol) odkázaný na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom.