Odpočet DPH

I. Podľa kasačného súdu je pre účely posudzovania vzniku nároku na odpočet DPH celkovo irelevantné ako dlho pred realizáciou zdaniteľného obchodu mohol deklarovaný dodávateľ tovar nadobudnúť a či dokonca mohol byť tesne pred, respektíve po dátume spotreby. Čisto hypoteticky pokiaľ by sa aj daňový subjekt (sťažovateľ) rozhodol nakúpiť pozáručné tovary, ktoré je však následne schopný použiť na svoju ďalšiu ekonomickú činnosť, tak by bolo v rozpore so zásadou neutrality DPH, na ktorej je budovaná smernica 2006/112, ak mu bol takýto odpočet odmietnutý pre nenaplnenie hmotnoprávnych podmienok.

II. Kasačnému súdu skutočne nie je zrejmé, prečo by malo byť v kontexte preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH nedostatočne obozretné, či povedzme „podozrivé“, že obchodné spoločnosti sa na seba nakontaktujú prostredníctvom e-mailu alebo to, že konateľ sťažovateľa nepozná konateľa deklarovaného dodávateľa, či skutočnosť, že nebol v osobnom kontakte so žiadnou osobou od deklarovaného dodávateľa. Rovnako to platí aj o skutočnosti, že sťažovateľ s deklarovaným dodávateľom nemal formálne (písomne) uzavretú obchodnú dohodu. Kasačný súd nebadá s prihliadnutím na súčasné spoločenské pomery žiadne dôvody prečo by tieto skutočnosti bolo možné v podnikateľskom prostredí považovať za neštandardné. Práve naopak sa skôr prikláňa k záveru, že sa jedná o bežnú prax v obchodnom styku pokiaľ zúčastnené obchodné spoločnosti nefungujú na báze pravidelnej a ekonomicky významnej spolupráce, pri ktorej by už zrejme mohli mať dôvodný záujem na zmluvnej úprave vzájomných právnych vzťahov.

III. Odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.