Odôvodnenie písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 Zákona EIA a inštitút zneužitia práva

I. Pokiaľ sa sťažovateľ ako oprávnená osoba v pozícii zainteresovanej verejnosti zúčastní konania na základe písomného a odôvodneného stanoviska, žalovaný, príp. orgán v. s. I . stupňa je povinný sa predmetným podaním zaoberať a pripomienky náležite vyhodnotiť a prijať závery o tom, či sú dôvodné alebo nedôvodné. Orgány verejnej správy sa pritom nemajú zaoberať samotnou osobou sťažovateľa, ktorý v rámci výkonu svojich práv nemá zákonom stanovené, aký druh pripomienok vznášať môže a aké už nie. Kasačný súd sa preto stotožňuje s nastoleným názorom právnej doktríny, že pokiaľ by stanovisko konkrétneho subjektu bolo v značnej miere aj nezmyselné, tak orgány verejnej správy môžu vznesené pripomienky ľahko vyvrátiť. Dôležité je preto na každú pre konanie podstatnú pripomienku dať v primeranom rozsahu vecnú odpoveď, resp. ju jednoducho vyvrátiť. Tieto práva zainteresovanej verejnosti a tomu zodpovedajúce povinnosti správnych orgánov však samozrejme platia za predpokladu, že zainteresovaná verejnosť ich uplatňuje za účelom ochrany životného prostredia, za ktorým jej tieto práva priznáva Ústava SR a Zákon EIA, teda za predpokladu, že svoje práva nezneužíva.

II. Len samotné naznačenie záverov o zneužívaní práva sťažovateľom bez ich dôkladnejšieho odôvodnenia robí rozhodnutia orgánov verejnej správy aj z tohto dôvodu nepreskúmateľnými. Záver, že sťažovateľ zneužíva svoje zákonné práva zainteresovanej verejnosti, sa musí dôkladne odôvodniť, a to akým spôsobom tak sťažovateľ činí, aké práva poškodzuje, aký neželaný cieľ sťažovateľ sleduje a teda prečo je potrebné odmietnuť jeho procesné úkony a takýmto spôsobom ho sankcionovať.