Odôvodnenie má byť stručné s citáciou len kľúčových ustanovení predpisov, príliš dlhé odôvodnenie je na ujmu zrozumiteľnosti

I. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.

II. Okresný súd sa vyvaruje citácie množstva ustanovení, ktoré sa len okrajovo dotýkajú prejednávaného sporu (lebo to by potom bolo potrebné citovať aj napr. zákonné ustanovenia § 34 a nasl. OZ upravujúce právne úkony, medzi ktoré nepochybne predmetná zmluva patrí, čo je ale zbytočné) a uvedie len kľúčové zákonné ustanovenia, ktoré na zistený stav veci aplikoval. Jasne a stručne vysvetlí ich obsah a uvedie dôvody, prečo ich použil a prípadne akým spôsobom, jednoducho presvedčivo zdôvodní rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby predovšetkým stranám a aj odvolaciemu súdu bolo vzhľadom na všetky právne relevantné okolnosti zrejmé, prečo rozhodol tak, ako rozhodol.