Odnesenie spadnutých konárov z lesa ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Trestného zákona

I. Na podklade dôkaznej situácie uvedenej v odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd okrem iného ustálil, že obžalovaný v danom prípade neťažil v lese, teda nevyrúbal žiaden strom. Je zrejmé že pozbieral suché haluze zo zeme. Aj keď je pravdou, že aj haluz zo stromu sa podľa všeobecnej definície pojmu „drevo“ môže považovať za drevo, je zrejmé, že ani zákonodarca nemienil každé prisvojenie si „dreva“ považovať za trestný čin. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi aplikácie práva, t.j. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného práva. Princíp ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Pri výklade pojmu „drevo“ pre účely § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 (aktuálne § 212 ods. 1 písm. e) Tr. zákona) sa okresný súd priklonil k tomu, že drevom pre účely Trestného zákona sa rozumie drevná hmota stromu. Súd prvého stupňa pritom vychádzal aj z účelu, ktorý sa mal týmto ustanovením dosiahnuť, a to chrániť stromy v lesoch pred ich predčasným a nekontrolovaným výrubom. Zber suchých haluzí zo zeme, aj keď z lesného pozemku, nenapĺňa podľa názoru prvostupňového súdu, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, všetky znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 (aktuálne § 212 ods. 1 písm. e) Tr. zákona), keďže tu absentuje objekt trestného činu.

II. Proti uzneseniu podal sťažnosť prokurátor. Má za to, že je irelevantné, či drevná hmota patriaca do lesného pôdneho fondu je o stredovom priemere nad 7 cm alebo pod 7 cm a normy obsiahnuté vo vyhláške 453/2006 Z.z. nie je možné aplikovať na posúdenie skutočností, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty súdeného trestného činu. Zákonodarca nezákonný výrub na lesných (ale aj iných) pozemkoch postihuje najmä trestným činom ochrany stromov a krov podľa § 306 Tr. zákona a vlastníctvo k drevu patriacemu do lesného pôdneho fondu skutkovou podstatou krádeže.

III. Krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu stotožnil so záverom okresného súdu, avšak iba ohľadne použitia zásady „ultima ratio“.

IV. Možno sa stotožniť a prisvedčiť argumentácii prokurátora týkajúceho sa výkladu pojmu drevo a jeho zmocneniu sa z lesného pozemku, avšak okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal s ďalšími okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie, najmä z pohľadu materiálneho korektívu.