Odmietnutie zaoberať sa odvolacou argumentáciou s poukazom na § 329 ods. 2 CSP a porušenie práva na spravodlivý proces

I. Žalobkyňa, ktorá sa prirodzene opierala o listy vlastníctva (podľa ktorých zapísané záložné práva ešte existovali), nemohla vedieť o tom, že v skutočnosti v inkriminovanom čase niektoré zo záložných práv už zanikli v dôsledku právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré tieto záložné práva (tak isto právoplatnými rozhodnutiami) pôvodne zriadili. O zániku niektorých (stále ešte na liste vlastníctva zapísaných) záložných práv nemohol preto vedieť ani okresný súd. Mohol by sa to dozvedieť len od sťažovateľky, ktorej stanovisko k podanému návrhu však z už uvedených zásadných dôvodov nezisťoval. Sťažovateľka sa o existencii a obsahu podaného návrhu dozvedela až v momente, keď jej bol návrh doručený spolu s uznesením o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. V tom istom momente jej vznikla po prvýkrát možnosť predostrieť vlastné stanovisko, resp. obranu vrátane možnosti brániť sa tým, že niektoré záložné práva boli už medzičasom právoplatne zrušené (v dôsledku čoho zanikli, a to aj napriek tomu, že v čase rozhodovania okresného súdu boli ešte na listoch vlastníctva vykazované ako existujúce). Sťažovateľka následne v rámci odvolacieho konania túto námietku aj uplatnila a zároveň predložila o tom príslušné listinné dôkazy.

II. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu, ktorým sa tento odmietne zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi s poukazom na to, že pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.