Odmietnutie prevzatia výpovede
Žalobkyňa vedome odmietla prevziať okrem iného výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru (tak ako sa odmietla rozprávať o inom spôsobe riešenia situácie, napr. trvalým preložením, či o ponuke iných voľných miest); uvedené malo za následok, že predmetnú výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru je nutné považovať za doručenú, pre odmietnutie prijatia tejto písomnosti zo strany žalobkyne, v zmysle ust. § 38 ods. 1 a ods. 4 Zák. práce. Nebolo povinnosťou zamestnávateľa po tomto pokuse o doručenie výpovede žalobkyni snažiť sa doručiť jej výpoveď „za každú cenu“, opakovane, ani ju zas a znova hľadať na pracovisku za účelom doručenia predmetnej výpovede. Žalovaný si svoju povinnosť doručiť výpoveď žalobkyni splnil, žalobkyňa mala príležitosť si výpoveď prevziať a túto si zmarila vlastným konaním.