Odmietnutie prevzatia výpovede a fikcia doručenia
V zmysle citovaného ustanovenia [§ 38 ods. 4 Zákonníka práce] povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa okrem iného splní, ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca a účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. V danom prípade nebolo preukázané, keď doručovanie písomností zamestnancovi v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ, že by žalobkyňa vôbec mala vedomosť o tom, že jej bude doručovaná okrem oznámenia o organizačnej zmene s ponukou voľných miest aj samotná výpoveď. Žalobkyňa opustila stretnutie bez toho, aby prevzala výpoveď a bez toho, aby vôbec došlo k pokusu o doručenie výpovede a preto nemohlo dôjsť k odmietnutiu prevzatia výpovede a ani k zmareniu jej doručenia. Za zmarenie doručenia písomnosti ani za odmietnutie jej prijatia nemožno považovať skutočnosť, že pracovník odíde zo stretnutia, keď mu ani nie je známe, že mu má byť nejaká písomnosť doručená a preto nie je možné považovať výpoveď zo strany zamestnávateľa žalobkyni za doručenú s poukazom na ustanovenia § 38 ods. 4 Zákonníka práce.