II. ÚS 792/2016

Ochrana súkromia podnikateľských subjektov

Prevádzkareň podnikateľského subjektu nemožno subsumovať pod pojem „obydlie“ tak, ako je definované v čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava"), a nemožno na ňu vztiahnuť ochranu zaručenú čl. 21 ústavy. Z textu čl. 21 ods. 3 ústavy jasne vyplýva, že „obydlím“ sa podľa toho článku nerozumejú obchodné priestory podnikateľských subjektov. Obydlie je užší pojem ako súkromie, pod ktoré za určitých okolností spadá aj prevádzka či obchodné priestory podnikateľských subjektov a ktoré je chránené na iných miestach ústavy.

V prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto.

Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu.