Ochrana osobnosti a neplatné skončenie pracovného pomeru

Žalovaná vo vzťahu k žalobkyni postupovala zákonnom dovoleným a predpokladaným spôsobom (písomne ju upozornila na porušenie pracovnej disciplíny spolu s upozornením na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce, v prípade jeho opakovania). Toto jej konanie nevybočilo z medzí uvedených právnych noriem a žalovaná postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Ak by sa táto skutočnosť neskôr stala jedným z dôvodov pre výpoveď z pracovného pomeru podľa cit. ustanovenia, žalobkyni naďalej zostávalo zachované právo túto napadnúť neplatnosťou podľa § 77 Zákonníka práce. Za neoprávnený zásah však nemožno považovať konanie žalovanej, ako zamestnávateľa, ak svojho zamestnanca postupom predvídaným Zákonníkom práce upozorní na porušenie pracovnej disciplíny, a to ani v prípade, ak by sa toto, v prípadnom konaní o určenie neplatnosti výpovede, nepreukázalo (ani výsledok súdneho konania, v ktorom by bolo takéto skončenie pracovného pomeru určené ako neplatné, by nemohol mať dopad na posúdenie konania žalovanej ako neoprávneného, nakoľko aj takýto výsledok predpokladajú príslušné ustanovenia Zákonníka práce s následnými nárokmi zamestnanca úspešného vo vzťahu k zamestnávateľovi - § 77, § 79 Zákonníka práce). Pri opačnom výklade by mohol každý účastník pri nepravdivom, neúplnom, resp. skutkovému stavu nezodpovedajúcom dôvode uplatnenom v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny požadovať ochranu svojej osobnosti a prípadnú nemajetkovú ujmu, nakoľko okolnosti uvádzané v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny sa vo väčšine prípadov dotýkajú osoby zamestnanca.