Obrana ručiteľa proti výške odmeny exekútora, na ktorú bola podľa rozvrhu určená časť výťažku z dražby nehnuteľností v exekúcii proti povinnému

I. Bolo podstatné systematicky zodpovedať právnu otázku, či sťažovateľka mala možnosť riešenia svojej situácie prostredníctvom obrany v exekúcii vedenej z titulu ručiteľského záväzku.

II. Bolo ... nevyhnutné tiež uvažovať, či prípadná obrana sťažovateľky v exekúcii vedenej na základe ručiteľského záväzku by bola spôsobilá dospieť k naplneniu tohto práva ... Veci je relevantná aj úvaha, že exekučné konanie vedené z titulu ručiteľského záväzku je vedené v prospech oprávneného z exekučného konania, ktorý ale škodu nespôsobil (škoda má byť pričítateľná inému subjektu).

III. Konklúzia všeobecných súdov o nedostatku príčinnej súvislosti je konklúziou z pohľadu ústavného súdu neudržateľnou, pretože v okolnostiach prípadu zjavne nejde o posúdenie otázky skutkovej, ale právnej. Všeobecné súdy obsahom svojich rozhodnutí sťažovateľke nedávali odpoveď na podstatu príčinnej súvislosti spočívajúcej medzi konaním a následkom, ale skôr na určenie subjektu, ktorý je za škodu zodpovedný, čo sa vo výsledku de facto prejavilo v zamietnutí veci na základe nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného subjektu.

IV. Ak súdy ...aj mali na mysli, že dôsledkom zamietnutia žaloby sťažovateľky mal nastať stav, podľa ktorého by na presadenie svojho nároku mala správne žalovať exekučný súd, museli sa najprv právne vysporiadať s tým, či si sťažovateľka mala uplatniť svoj nárok voči exekučnému súdu podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. K uplatneniu tejto zodpovednosti však bolo potrebné zodpovedať, či by podľa tohto zákona potrebovala disponovať možnosťou domôcť sa vyslovenia zrušenia alebo zmenenia rozhodnutia o schválení rozvrhu výťažku z dôvodu jeho nezákonnosti, ktorého sa ako ne-účastníčka dotknutého exekučného konania mala problém domôcť, a to práve v dôsledku už spomínanej záväznosti inter partes a nezmeniteľnosti dotknutého rozhodnutia.

V. V opačnom prípade súdy stavali sťažovateľku pred neriešiteľnú situáciu. Podľa zmyslu odôvodnení svojich rozhodí sťažovateľke na jednej strane nepriznali žalovaný nárok, a to pre nesprávne pasívne žalovaný subjekt, na druhej strane ju odkázali na uplatnenie jej nároku podľa právnej úpravy, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že sťažovateľka nesplní zákonné požiadavky na žalovanie nároku (iura novit curia).