Obmedzenie slobody cudzinca
Kasačný súd označil lehotu zaistenia ako neodôvodnenú a neprimeranú aj vzhľadom na to, že v konaní o žiadosti o azyl má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinnosť rozhodnúť, v prípade zamietnutia žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, v lehote 60 dní. Po tejto lehote žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená a teda prichádza do úvahy už iba udelenie azylu. V tejto súvislosti kasačný súd udáva, že správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve stanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.
Podľa názoru kasačného súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie zákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade, ktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný odôvodniť dĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia, v danom prípade až na 12 mesiacov.