Objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie podľa zákona o sociálnom poistení

Pokiaľ žalobca požadoval odpoveď na špecifickú otázku, a to otázku výkladu § 8 ods. 7 písm. a/ antidiskriminačného zákona v časti slovného spojenia „objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie“, kasačný súd konštatuje, že krajský súd poukázal na výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu pohlavia práve v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva v ustanovení rozdielneho dôchodkového veku pre mužov a ženy. Táto výnimka umožňuje, aby osobitný predpis v systémoch sociálneho zabezpečenia ustanovil napríklad znížený dôchodkový vek žien. Krajský súd poukázal aj na účinnú právnu úpravu zákona o sociálnom poistení ( § 65 ods. 4 a ž 8 zákona o sociálnom poistení), ktorá reflektovala na definíciu nediskriminácie stanovenú v ustanovení § 8 ods. 7 písm. a/ antidiskriminačného zákona. Už samotné prevzatie tejto výnimky zákonodarcom do osobitného zákona dáva pomerne stabilnú záruku, že ide o objektívne odôvodnené rozdielne zaobchádzanie, hoci samotný zákon o sociálnom poistení konkrétne objektívne dôvody rozdielneho zaobchádzania s mužmi a ženami neuvádza. Ako správne poznamenal krajský súd, v prípade, ak by sa sťažovateľ domnieval, že aj napriek správnej aplikácii zákona o sociálnom poistení jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačného zákona, mal sa domáhať právnej ochrany na súde osobitnou žalobou podľa tohto zákona (§ 6 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

Pokiaľ teda zákonodarca mal za to, že bolo potrebné určiť dôchodkový vek žien rozdielne ako u mužov, a to nielen z dôvodu, že vychovali určitý počet detí, ale aj z dôvodu ich samotného pohlavia, uvedené vychádzalo z poznania hospodárskeho vývoja v bývalom Československu a na to nadväzujúceho sociálneho postavenia žien v spoločnosti. Ženy zabezpečovali starostlivosť o deti a domácnosť a zároveň boli nútené pracovať na plný úväzok. Tiež platy a dôchodky priznané ženám boli vo všeobecnosti nižšie ako platy a dôchodky priznané mužom. Takýto prístup zákonodarcu je podľa názoru kasačného súdu objektívne a rozumne odôvodnený a nemožno ho chápať ako diskrimináciu mužov voči ženám, ani diskrimináciu mužov, ktorí vychovali deti voči ženám, ktoré vychovali deti.