Obava z ohrozenia exekúcie potrebná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemusí vzniknúť z konkrétnych úkonov žalovaného
Z obsahu § 343 a ani zo žiadneho ďalšieho ustanovenia CSP nevyplýva záver v tom zmysle, že obava z ohrozenia budúcej exekúcie môže vzniknúť iba na základe nejakých konkrétnych úkonov žalovaného. Súd prvej inštancie celkom správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by bolo možné zriadiť záložné právo až po realizácii úkonov žalovaného, tak by sa inštitút zabezpečenia peňažnej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva minul predpokladanému účinku. Uvedené vyplýva z jednoduchej dedukcie, že v čase rozhodovania o zriadení záložného práva až po vykonaní úkonov žalovaného (napríklad predaj, darovanie, zámena a podobne) by už žalovaný nemusel byť vlastníkom príslušných vecí, čo by malo za následok nemožnosť vydania navrhovaného sudcovského záložného práva. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní existencie obavy ohrozenia budúcej exekúcie je potrebné v každom jednom individuálnom prípade vychádzať z celkovej aktuálnej situácie ohľadom osoby žalovaného (hospodárske výsledky, finančná situácia, úverová zaťaženosť, zaťaženie majetku, existencia ďalších súdnych sporov a podobne) a nielen z toho, či žalovaný vykonal nejaké konkrétne úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku.