NS SR: Súd musí v odôvodnení vysvetliť, ako sa o skutočnosti známej z jeho činnosti dozvedel; právoplatnosť rozhodnutia ako skutočnosť známa súdu z jeho činnosti

I. Na predmetnej kópii je vlastnou rukou napísaný úradný záznam vyššej súdnej úradníčky o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 07.12.2016. Tu je nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že tento úradný záznam nemožno považovať za vyznačenie právoplatnosti podľa § 62 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov [ďalej len „SaKP“ (účinná do 31.12.2016)], keďže nejde o vyznačenie právoplatnosti súdnym tajomníkom na prvopise rozhodnutia zviazanom v príslušnom súdnom spise, resp. ani kópia rozsudku odvolacieho súdu takto vyznačená nie je. V prípade tzv. doložky právoplatnosti podľa § 62 SaKP by v zmysle § 205 a § 192 CSP bola založená vyvrátiteľná domnienka o preukázaní skutočnosti listinou potvrdzovanou. Takýmto prípadom nie je predmetný úradný záznam.

II. Vzhľadom na to, že vyznačovanie právoplatnosti na súdnych rozhodnutiach je úradnou činnosťou súdu podľa § 62 SaKPM a konania v prvej inštancii vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok súdu prvej inštancie a vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie súdu prvej inštancie, bolo vedené rovnakým súdom, je možné prihliadnuť na to, že súd prvej inštancie považoval skutočnosť určujúcu okamih nadobudnutia právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie za skutočnosť mu známu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP. Uvedený úradný záznam tak možno interpretovať ako hmotné zachytenie poznatku z jeho činnosti.

III. Zohľadnenie skutočností známych súdu z jeho činnosti podľa § 186 ods. 1 CSP je okrem dokazovania ďalším spôsobom ako sa vytvára skutkový základ súdneho rozhodnutia. Ani tento postup však nemôže byť arbitrárny. Preto musí súd v zmysle § 220 CSP jasne a výstižne vysvetliť, z akej jeho konkrétnej činnosti sú mu skutočnosti podľa § 186 ods. 1 CSP známe a ako sa o nich dozvedel. V opačnom prípade by nebolo možné preskúmať, či sa jedná o skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 CSP, a teda či postupoval v súlade so zákonom, keď z nich vychádzal, aj keď o nich nevykonal dokazovanie.