NS SR: Predmetom dovolania môže byť len existujúci výrok; dovolanie nie je určené pre riešenie nevyčerpania celého predmetu konania v konečnom rozhodnutí
I. Úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci. Otázka, či v konečnom rozsudku bol vyčerpaný celý predmet konania, súvisí aj s viazanosťou súdu žalobným návrhom (§ 216). To znamená, že tak ako na jednej strane súd v zásade nesmie prekročiť žalobný návrh, na druhej strane ho musí úplne „vybaviť". Na strane druhej nie však každý vadný postup nižších súdov je spôsobilý porušiť právo na spravodlivý proces v takej miere, že je potrebné túto vadu reparovať v rámci opravných prostriedkov (riadnych, či mimoriadnych); uvedené platí o to viac, ak namietanú vadu je možné odstrániť napr. postupom podľa § 224, či § 225 CSP (princíp subsidiarity).
II. Spôsobilým predmetom dovolania môže byť len konkrétny (existujúci) výrok, ktorý tvorí súčasť výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu. Inak povedané predmetom dovolania môže byť iba výrok, ktorý bol odvolacím súdom vydaný, a nie výrok neexistujúci.