Nevykonanie zápisu zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. s odkazom na nepreukázanie vzniku pohľadávky je nečinnosťou katastrálneho úradu

Ak žalovaný postupom zdôvodneným podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona vyzýval žalobcu na preukázanie vzniku pohľadávky na dotknuté byty, nekonal v súlade so zákonom, pretože nešlo o chybu, nesprávnosť, nedostatok náležitostí verejnej listiny, ktorú inak musí odstraňovať, resp. žiadať ich doplnenie. Tiež je potrebné uviesť, že okresný úrad nemá zákonnú právomoc zisťovať uskutočnenie právnych úkonov vlastníkov bytov a vznik pohľadávok z nich. Predpokladom na vznik každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá však v čase realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí existovať. Zákonné záložné právo totiž slúži na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v súvislosti s právnymi úkonmi týkajúcimi sa bytu, ak si vlastník bytu pohľadávku riadne a včas nesplnil a môže zabezpečovať aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Zákonná úprava záložného práva (§ 151a a nasl. Obč. zákonníka) pre vznik záložného práva nekladie podmienku, aby žiadateľ preukazoval existenciu pohľadávky ako predpoklad zápisu zákonného záložného práva do osobitného registra (kataster nehnuteľností) a ani to, že takáto pohľadávka by musela existovať pred zápisom záložného práva iného záložného veriteľa. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník pripúšťa priamo túto formu zabezpečenia pre budúce pohľadávky spoločenstva, resp. vlastníkov bytov a voči vlastníkovi, ktorý si neplní povinnosti a neuhrádza plnenia do fondu prevádzky údržby a opráv, resp. plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 8/2010 zo dňa 27.7.2011, v ktorom malo byť konštatované, že existencia záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení, tak súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v tomto prípade išlo o exekučnú vec. V rozhodnutí bolo uvedené, že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. musí existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi bytu), ktorej sa existencia týka a teda vznik tohto zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky, t.j. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti, avšak súd poukazuje nato, že je potrebné tieto dve rozdielne situácie posudzovať osobitne. V predmetnej veci totiž ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať, pretože vznik a trvanie pohľadávky je relevantne preukázané samotnou existenciou vlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru. Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať, že žalovaný svojim konaním - nečinnosťou nechránil práva a právom chránené záujmy účastníkov administratívneho konania, ale prístup k tejto ochrane sťažil. Postup žalovaného bol preto nesprávny, pokiaľ tento odmietol vykonať požadovaný úkon na základe výsledku vlastného právneho posúdenia inštitútu zákonného záložného práva, k čomu ho zákon pri úkonoch súvisiacich s návrhom na zapísanie zákonného záložného práva záznamom nesplnomocnil, vec vybavil prerušením konania, namiesto toho, aby vykonal požadovaný záznam. Za tohto stavu je preto možné mať za to, že v danom prípade ide o nečinnosť žalovaného bez relevantného zákonného dôvodu.