Nevykonanie preverenia beznapäťového stavu
Aj krajský súd je preto toho názoru, že ak obžalovaný pracoval na pracovisku s vysokou mierou ohrozenia, v tomto konkrétnom prípade kvôli letnej odstávke vykonával práce na zaistení budiča generátora 10MK, pričom ohľadom zariadenia - rozvádzač 10CTJ01, v ktorom išiel umiestňovať skratovacie súpravy - absolvoval na VUJE podľa vlastných slov aj školenie, tak nutne musel vedieť, že ak si pred prácou v tomto rozvádzači nesplní elementárnu povinnosť a nepreverí beznapäťový stav (nedodržanie bezpečnostnej úrovne, ktorá priamo vyplýva z článku 5.3.2.2. písm. a/ Slovenskej technickej normy (STN) 34 3100:2001-08, pričom povinnosť preskúšať neprítomnosť napätia mu prikazoval aj dokument QMAR-MA002 - bod 5.2.7. Vypnutie a zaistenia - bod 3), tak vzhľadom na možnú prítomnosť napätia (na prívodné kontakty vypínača Q421 bolo privedené napätie 0,7kV) v tomto zariadení môže spôsobiť skrat, ktorý nielen pre neho samotného, ale aj pre blízko stojacich poškodených (vzhľadom na prítomné napätie 700V) môže mať devastačné, ba priam fatálne následky. Logickým výkladom od väčšieho k menšiemu (argumentum a maiori ad minus) potom možno uzavrieť, že tvrdenie obžalovaného, že nemohol predvídať príčinný priebeh, z ktorého vzišiel trestnoprávne relevantný následok v podobe „len“ ujmy na zdraví oboch poškodených, je tendenčné, produkované s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti.