Neústavnosť normy upravujúcej povinnosť súdu prihliadať ex offo na premlčanie nároku zo spotrebiteľského úveru
Podstatou veci je posúdenie, či povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy zaručujúcim právo na nestranný súd, právo na súdnu ochranu a právo na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá je garantovaná tak čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1 ods. 1 ústavy...
Právna úprava obsahuje viacero kontroverzných komponentov [(i) ide o premlčanie či preklúziu?; (ii) ide o hmotné či procesné právo?; (iii) ide o okamžitý účinok zákona alebo inú temporalitu?; (iv) je možné žiadať sudcu, aby sa takmer meritórne angažoval vo veci?; (v) nie je úprava príliš plošná, priamočiara, neberúca do úvahy kategórie spotrebiteľov]. Ústavný súd nepodozrieva a v zásade ani nemôže podozrievať zákonodarcu, že pri prijímaní napadnutej úpravy nemal dobrú vôľu reagovať na sociálne problémy spotrebiteľov. Každopádne však napadnutá právna úprava posudzovaná ako celok môže u občianskej spoločnosti vzbudzovať dojem, že právo nie je úsilím o stanovenie jasných a férových pravidiel, ale akýmsi „fiškálstvom“ (Premlčanie je vo všeobecnosti hmotné, ale pre spotrebiteľov sa stáva cez proces zrazu preklúziou.) či „trikom“ moci.