Neulovenie žiadnej ryby pri rybárčení bez platného povolenia môže byť v súvislosti s pytliactvom dôvodom pre aplikáciu princípu ultima ratio

I. Objektívna stránka trestného činu podľa § 310 ods. 1 Tr. zákona spočíva v neoprávnenom zásahu do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva dvoma spôsobmi, a to tým, že páchateľ bez povolenia loví zver alebo ryby, alebo ich loví v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo tým, že ukryje, prechováva alebo na seba alebo iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.

II. Lovenie zveri alebo rýb je akákoľvek činnosť, ktorá smeruje ku skoleniu (zabitiu) alebo chyteniu zveri alebo rýb. Nezáleží na tom, či si páchateľ ulovenú zver alebo ryby prisvojí alebo ich nechá na mieste ulovenia. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa nie je rozhodujúce, že ulovenú zver alebo ryby opäť pustí. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (všeobecný subjekt) a z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15).

III. V predmetnej trestnej veci, za aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, nejde v konaní obvineného o skutok, ktorý by bolo potrebné posudzovať ako prečin, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, je jeho závažnosť nepatrná. Je nesporné, že sa obvinený pokúšal loviť ryby bez platného rybárskeho lístka, bez platného povolenia na lov rýb, zakázaným spôsobom. Podstatné však aj podľa názoru krajského súdu je to, že nenastal nenapraviteľný alebo škodlivý následok, keďže k uloveniu akejkoľvek ryby nedošlo. Preto ide v danom prípade o nepatrnú závažnosť žalovaného skutku a trestnú vec je potrebné postúpiť príslušnému okresnému úradu, aby predmetný skutok mohol posúdiť ako priestupok na úseku rybárstva.