Nesprávna formulácia žalobného návrhu
Pokiaľ súd vyslovil záver o nesprávnom formulovaní žalobného návrhu, t.j. že nie je z neho zjavné v akom rozsahu a akým spôsobom žiada upraviť obsah pracovného posudku a vzhľadom na to vyvodil záver, že žiada doplniť alebo upresniť skutočnosti inak pravdivé, resp. upraviť inak nesporný text a tým sa domáha úpravy celého obsahu pracovného posudku ( nahradenia novým znením, vypustením ), nebolo by možné aj vzhľadom na správny ( hmotnoprávny ) záver len pre tento nedostatok žalobu zamietnuť. Ak v žalobnom návrhu chýba pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a presné uvedenie nároku, ktorého prisúdenia sa žalobca domáha, súd bol povinný ho na tieto chyby upozorniť a po poučení ho vyzvať na ich odstránenie ( § 43 ods. 1 O.s.p. ). Súčasne ho poučiť o následkoch neodstránenia vád ( odmietnutia neúplného podania, ktoré by podľa obsahu spĺňalo náležitosti žaloby na začatie konania ) podľa ods. 2 predmetného ustanovenia.
Preto pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval nezrozumiteľnosť žalobného návrhu len preto, že nevedel, ktorý text pracovného posudku žiada upraviť ( ktorú konkrétnu stať ), nemohol z uvedeného konštatovať, že žiada upraviť celý pracovný posudok a mal žalobkyňu na vadu neurčitosti žalobného návrhu vyzvať podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Nakoľko sa odvolací súd s takýmto rozhodnutím stotožnil, jeho procesný postup bol rovnako nesprávny a konanie trpí vadou uvedenou v § 420 písm. f/ C.s.p.