Nepriznanie výživného pre rozpor s dobrými mravmi
Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi, čo znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak preto existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Vyživovacia povinnosť síce trvá naďalej, avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi nemožno výživné priznať. Dobré mravy vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti a posudzujú sa vždy konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste ... I keď nemožno poprieť nevhodnosť riešenia tejto situácie, či odobriť také správanie ako je ignorovanie otca, či nekomunikáciu s ním, na strane druhej nemožno toto správanie z hľadiska jeho intenzity (naviac za súčasného tvrdenia navrhovateľky na druhej strane o verbálnych útokoch otca voči nej) vyhodnotiť ako také, ktoré by bolo spôsobilé záveru nepriznať navrhovateľke zo strany otca ako povinného rodiča výživné.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies