Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe sťažovateľa voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu
Sťažovateľa nemožno považovať za žiadateľa o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, a preto pokiaľ žalovaný aplikoval pri splnení podmienok, ktoré zákon vyžaduje inštitút zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a nerozhodoval o jeho zaistení ako žiadateľa o azyl, nemohla jeho námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia ohľadne dôvodu zaistenia obstáť. Najvyšší súd dodáva, že s podaním správnej žaloby nie je spojený odkladný účinok. Správny súd však môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok. Správny súd v takomto prípade rozhoduje primerane podľa ustanovení upravujúcich odkladný účinok pri všeobecnej správnej žalobe. Iba v dôsledku priznania odkladného účinku rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia (v danom prípade rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej) a takéto rozhodnutie potom môže privodiť záver správneho orgánu o tom, že cudzinec je naďalej žiadateľom o azyl. Čo však nebol prípad sťažovateľa.