Nepriznanie nemocenského v plnej výške z dôvodu nedodržania liečebného režimu ošetrujúcim lekárom

Predmetom prerokúvanej veci je nepriznanie nemocenského žalobcovi v plnej výške podľa § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z.

... Keďže konanie o nemocenskom je konaním o dávke [porov. § 5 písm. b) cit. zák.], vzťahuje sa naň podľa § 84 ods. 1 cit. zák. Správny poriadok. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku možno na dokazovanie použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav. Aj porušenie povinnosti podľa § 113 ods. 2 písm. f) zákona č. 328/2002 Z. z. tak možno v konaní o dávke dokázať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Dôkazom takého porušenia tak môže byť aj okolnosť, že poberateľ bol fyzicky navštívený a videný na inom mieste, než na ktorom sa podľa tohto ustanovenia mal zdržiavať.

Citovaný § 6 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z. z. neviaže zníženie nemocenského na zavinenie poberateľa. Preto nie je podstatné, či poberateľ vedel alebo nevedel, že sa miesto, kde sa zdržiava, nezhoduje s miestom uvedeným na potvrdení. Z rovnakého dôvodu je nepodstatná aj námietka, že žalovaný nedokázal nepravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, ako bola adresa na potvrdení vypísaná. Podľa citovaného ustanovenia je totiž rozhodná samotná okolnosť, že sa poberateľ zdržiava na inom mieste než je uvedené v potvrdení, nie to, ako a prečo došlo k vyplneniu potvrdenia. Pritom je zrejmé, že žalobca nebol do miesta v W. prevezený v bezvedomí alebo v inom podobnom stave, pri ktorom by jeho prítomnosť na inom mieste bola daná okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť. Žalobca od počiatku vedel, že sa nebude zdržiavať v mieste svojho trvalého pobytu, preto mal venovať osobitnú pozornosť tomu, aby na potvrdení bolo uvedené správne miesto. V tomto smere aj kasačný súd považuje význam slova „detto“ („to isté, rovnaké“) za dostatočne jasný, osobitne človeku s vysokoškolským vzdelaním, akým je aj žalobca.