Neprimeranosť hodnoty predmetu záložného práva v daňovom konaní

K námietke sťažovateľa ohľadom neprimeranosti hodnoty predmetu záložného práva kasačný súd uvádza, že táto hodnota je v súlade s ust. § 81 ods. 6 daňového poriadku, a že je primeraná sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriadilo. Neobstojí argumentácia sťažovateľa o tom, že daňové orgány nevychádzali z jeho účtovnej hodnoty, a že táto mala byť zisťovaná znaleckým dokazovaním. Právny význam zabezpečenia daňovej pohľadávky zriadením záložného práva správcom dane spočíva v zaistení zaplatenia nedoplatku v prípade nedobrovoľného splnenia povinnosti daňovým subjektom - dlžníkom. Nie je povinnosťou správcu dane pred zriadením záložného práva zisťovať presnú hodnotu majetku dlžníka, pretože jeho hodnota v čase zriadenia záložného práva je iná, ako bude v čase prípadného vymoženia pohľadávky v daňovom exekučnom konaní. Znaleckým dokazovaním, ktoré by bolo v tomto prípade nehospodárne by sa len náklady žalobcu a hodnota jeho pohľadávky zvýšili. Konštatovanie krajského súdu o tom, že predmet záložného práva je primeraný výške zabezpečenej pohľadávky preto kasačný súd považuje za správne. Argumentácia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti o tom, že v priebehu konania bola splatená časť pohľadávky nie je spôsobilá spochybniť rozhodnutie daňového orgánu, ktorý rozhodoval o skutkových a právnych okolnostiach existujúcich v čase vydania rozhodnutia.