Nepravdivý článok a ochrana osobnosti
Vo svetle vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ a odbornej literatúry dovolací súd konštatuje, že pre záver, či žalovaného možno považovať za poskytovateľa služby informačnej spoločnosti v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 22/2004 Z.z. nepostačuje gramatický výklad pojmu „spravidla“, či „bežne“, ale vo svetle účelu a cieľov zákonnej úpravy, zohľadniac pritom judikatúru Súdneho dvora EÚ, je potrebné komplexne posúdiť charakter činnosti žalovaného za účelom zistenia, či ide o subjekt vykonávajúci ekonomickú činnosť.
Nebolo totiž preukázané, že služba žalovaného je poskytovaná za úhradu, a to či už priamo alebo nepriamo, rovnako nebolo preukázané, že prevádzkovanie jeho stránky je ekonomickou činnosťou, resp. že táto je prevádzkovaná na komerčnom základe, ani že žalovaný za jej prevádzku, zverejňovanie informácií a poskytnutie priestoru na vyjadrenie názorov je odmeňovaný návštevníkmi tejto stránky, autormi diskusných príspevkov, či inými príjmami plynúcimi napríklad z reklamy. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaného teda nie je možné považovať za subjekt vykonávajúci ekonomickú činnosť.