Neplatnosť právneho úkonu - záložnej zmluvy- pre rozpor s dobrými mravmi

Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi vychádza z objektívnych kritérií s prihliadnutím na všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Zásadné v danom prípade je to, že žalobkyňa namieta nedostatočné, nedbanlivostné konanie žalovanej pri preskúmavaní finančnej a majetkovej spôsobilosti dlžníka plniť úverovú zmluvu s nepriaznivým dopadom pre žalobkyňu, ktorá vzhľadom na postavenie veriteľa (banky) verila, že banka si túto povinnosť dostatočne splnila, a preto pristúpila k uzavretiu záložnej zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že zo žiadnych okolností uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy nemožno vyvodiť také správanie, resp. taký postup žalovanej banky vo vzťahu k žalobkyni, ktorý by práve v tomto zmluvnom vzťahu naplnil obsah právnej normy upravený v § 39 OZ, že by konanie zo strany žalovanej vo vzťahu k žalobkyni napĺňalo podstatu rozporu s dobrými mravmi (teda nejakým spôsobom ju poškodiť, zavádzať, či oklamať, zatajiť jej potrebné skutočnosti, prípadne tieto skresľovať). Žalobkyňa do tohto zmluvného vzťahu vstúpila dobrovoľne, preto jej nepremyslené až ľahkovážne konanie pri uzatváraní tejto zmluvy nemôže byť prirátané na ťarchu druhej zmluvnej strany. Rozpor s dobrými mravmi v celej veci bol, tento však bol na strane dlžníka, a to ako vo vzťahu k žalobkyni v tomto spore, tak aj vo vzťahu k žalovanej, nemožno ho však aplikovať aj na vzťah žalobkyne a žalovanej založený posudzovanou záložnou zmluvou.