Neoprávnené vylákanie nemocenského nie je subvenčným podvodom ale len podvodom a k znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu

Páchateľ spácha trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona v jeho základnej skutkovej podstate vtedy, ak vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia. Prvým predpokladom k naplneniu uvedenej objektívnej stránky je vylákanie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia z rozpočtu štátu alebo rozpočtu verejnoprávnych inštitúcii a štátnych fondov. Ide teda o taký prídel najmä finančných prostriedkov z verejných prostriedkov, na ktoré nie je právny nárok, pokiaľ osobitná právna norma neustanoví inak. Táto finančná podpora sa poskytuje tak fyzickým ako aj právnickým osobám len na základe žiadosti a to rozhodnutím príslušného orgánu, ktoré obsahuje príjemcu, výšku podpory, prípadne príspevku, a účel, na ktorý sa dotácia, subvencia, či príspevok poskytuje, a podmienky jej použitia. Možnosť poskytnutia finančnej podpory tak fyzickým ako aj právnickým osobám a spravidla účelová viazanosť jej použitia za splnenia vymedzených podmienok vylučuje, aby medzi tieto finančné podpory patrila aj nemocenská dávka poskytovaná počas dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca. Ďalším faktorom, ktorý neumožňuje zaradiť nemocenské dávky medzi finančné podpory, ktorým poskytuje ochranu ustanovenie § 225 Tr. zákona, je zákonný nárok poistenca na nemocenskú dávku, v prípade zamestnanca za predpokladu splnenia všeobecných podmienok uvedených v § 30 a podmienok stanovených v § 33 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovanej ako prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. Zákona.