Neopodstatnená ústavná sťažnosť - náhrada nemajetkovej ujmy
Ak existuje taký všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má aj zákonom vymedzenú právomoc konať o ochrane konkrétneho základného práva alebo slobody, Ústavný súd Slovenskej republiky zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie. Prijatiu sťažnosti bráni ústavný princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp. rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu ústavnoprocesnoprávnych princípov konania (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky). Táto právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky však nie je spojená so vznikom oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ak tento výklad a použitie zákonov neporušujú uvedené ústavnoprocesné princípy.
Všeobecné súdy vykonávaním svojich ústavne vymedzených kompetencií zásadne nemôžu zasiahnuť do základného práva podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak predmetom súdnej ochrany pred nimi je zásah (porušenie) do týchto základných práv, ku ktorému došlo postupom subjektu odlišného od všeobecného súdu (noviny).
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies