Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP by sa spravidla nemalo nariadiť, ak má zabrániť hoci aj intenzívnemu pripomínaniu dlhu

Žalobcovia nepopreli, že žalovaný v prospech spoločnosti žalobcu 1/ realizoval vklad 120.000 eur, ani to, že tento vklad nebol žalovanému vrátený a tiež ani to, že spoločníkom danej s.r.o. sa napokon stala spoločnosť so sídlom na U.. Posledná uvedená skutočnosť vyplýva aj z obchodného registra. Rovnako ako aj žalovaným tvrdený výkon funkcie konateľa. V danej situácii možno považovať za prirodzenú reakciu žalovaného, že sa cíti podvedený a návratnosť svojich peňazí považuje za ohrozenú. Prirodzene tiež považuje žalobcu 1/ za prinajmenšom morálne zodpovedného za uvedený stav. V situácii žalovaného by vec vnímal rovnako prakticky každý. Nemožno preto upierať žalovanému, aby žalobcovi 1/ takúto morálnu zodpovednosť pripomínal, hoci aj časovo intenzívne. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodný návrh na zákaz písomného, a telefonického kontaktu ako aj kontaktu prostredníctvom elektronickej komunikácie voči žalobcovi1/. Na strane žalobcu 1/ nemožno mať za osvedčené ohrozenie duševnej integrity písomnosťami a telefonátmi zo strany žalovaného, keď úkony so svojou s.r.o. musel robiť s plným vedomým ich povahy a následkov a v slušnom a férovom podnikaní nie sú práve typické. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v časti zákazu písomného, telefonického a elektronického kontaktu voči žalobcovi 1/ a návrh na neodkladné opatrenie v tejto časti zamietol. Nebolo by správne zakázať pripomínanie dlhu, hoci by bol iba morálny. Otázku primeranosti takéhoto pripomínania je možné spoľahlivo riešiť iba v konaní vo veci samej, v ktorom je priestor nielen na posúdenie zvolených prostriedkov, ale aj priestor na posúdenie osobnosti toho, koho práva na ochranu osobnosti by mali byť zasiahnuté.