Neodkladné opatrenie člena pozemkového spoločenstva umožňujúceho mu nahliadnuť do dokumentov urbáru

Navrhovateľ ako člen pozemkového spoločenstva sa podaným návrhom domáha voči urbáru nariadenia neodkladného opatrenia umožňujúceho mu nahliadnuť do dokumentov urbáru a ukladajúceho urbáru odovzdať mu kópie dokumentov. Neodkladnosť požadovaného uloženia povinnosti odôvodňuje tým, že urbár podľa neho nevykonáva svoju činnosť v zhode so zákonom, dopúšťa sa viacerých pochybení a že iba na základe predložených listín je spôsobilý riadne realizovať svoje právo dohľadu, ktoré mu patrí ako podielnikovi, a zabrániť tak vytvoreniu priestoru pre ďalšie porušovanie zákona a ohrozovanie, poškodzovanie spoločného majetku podielnikov konaním urbáru.

Odvolací súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu, že neodkladné otrenie je jediným možným a dostupným prostriedkom, ktoré mu aj proti vôli urbáru umožní realizáciu jeho práva nahliadať do dokumentov týkajúcich sa hospodárenia urbáru. Existuje totiž aj iný a to základný procesný prostriedok súdnej ochrany práva, a tým je rozsudok vo veci samej. Navrhovateľ však žalobu, ktorou by sa domáhal uloženia takejto povinnosti urbáru rozsudkom súdu, nepodal.

Odvolací súd je toho názoru, vychádzajúc aj z doslovného vyjadrenia navrhovateľa, že motívom navrhovateľa pre požadovanie nariadenia daného neodkladného opatrenia bolo okamžité získanie dôkazov pre jeho podozrenia o protiprávnom správaní sa urbáru, ktorého je členom a naviac zároveň zvoleným členom jeho orgánu (členom výboru) pozvaným na jeho zasadnutia. Takémuto účelu však neodkladné opatrenie ako forma procesnej ochrany práv neslúži. Získavanie dôkazov je vecou procesnej aktivity strán v priebehu konania na súde dovolenej a dokonca vyžadovanej procesným poriadkom.

Odvolací súd tiež súhlasí s argumentom odvolateľa, že navrhovateľ v návrhu ani neosvedčil ani netvrdil konkrétne správanie urbáru, ktoré by viedlo k ním všeobecne tvrdenému ohrozovaniu a poškodzovaniu spoločného majetku podielnikov a súd prvej inštancie sa s uvedeným nedostatkom návrhu z hľadiska splnenia podmienky existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nevysporiadal.

Odvolací súd z predložených dôkazov a z tvrdení navrhovateľa nezistil existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, nezistil dôvody, pre ktoré by sa nemohol navrhovateľ domáhať splnenia požadovanej povinnosti urbáru formou rozsudku vo veci samej, ktorému predchádza dôslednejšie vykonané dokazovanie a komplexné právne posúdenie širšie zisteného skutkového stavu (pozri napr. aj odvolateľom spomínaný judikát R 44/2019).