Nenariadenie pojednávania v rozpore s CSP nemusí byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, ak ide o nedostatok kompenzovateľný v rámci odvolania

I. Účelom pojednávania je, aby žalobca mal možnosť svoju žalobu vo veci samej predniesť ústne a bezprostredne súdu a obdobne, aby žalovaný mohol rovnakým spôsobom súdu sprostredkovať svoje vyjadrenie. Pojednávanie poskytuje stranám tiež priestor bezprostredne sa oboznámiť z vykonávanými dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Napokon na pojednávaní súd procesným postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. predostiera aktuálny náhľad na riešenie rozhodujúcich skutkových a právnych otázok, čím poskytuje stranám konkrétny a adresný priestor pre sústredené a efektívne uplatňovanie prípadných ďalších prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, a tiež pre prípadnú ďalšiu právnu argumentáciu tak, aby v nastávajúcom priebehu konania strany mali v rámci pravidiel vyplývajúcich z koncentrácie konania možnosť skutkovo a právne prispieť k formovaniu rozhodnutia súdu.

II. Z toho vyplýva, že neprejednanie veci na pojednávaní rozhodne predstavuje citeľný zásah do výkonu procesných oprávnení strany sporu. Pri posudzovaní dopadu tohto procesného pochybenia však nemožno postupovať paušálne ani prehnane formalisticky. Treba mať na zreteli, že miera vplyvu tejto procesnej nesprávnosti na spravodlivosť procesu nie je v každom prípade rovnaká a bude závislá od konkrétnych okolností a špecifík toho-ktorého prípadu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie tým, že vo veci nenariadil pojednávanie ukrátil žalobcu o možnosť či už spontánne (§ 181 ods. 1 veta prvá C.s.p.), na výzvu (§ 150 C.s.p.) alebo v reakcii na jeho predbežné skutkové závery (§ 181 ods. 2 C.s.p.), doplniť svoje tvrdenia o vysvetlenie na prvý pohľad duplicitnej fakturácie zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti vrátiť zariadenie, prípadne za splnenia podmienok vyplývajúcich z koncentrácie konania, uplatniť tiež ďalšie prostriedky procesného útoku. Faktom ale je, že súd prvej inštancie svoj skutkový nález o duplicitnej fakturácii v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, čím vytvoril procesný priestor na vecnú polemiku práve o tejto skutkovej otázke v odvolacom konaní. Tento priestor však žalobca materiálne nevyužil.

III. V kontexte celého priebehu (por. napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z8.10.2009) sa preto konanie voči žalobcovi len z dôvodu zrejmej nedôslednosti prvoinštančného súdu pri realizácii povinnosti prejednať vec na pojednávaní, nejaví byť v konečnom dôsledku nespravodlivé. Nemožno totiž, napriek konštatovaniu pochybenia súdu prvej inštancie, pri hodnotení jeho dopadu na právo žalobcu na spravodlivé konanie, prehliadnuť, že jeho prostriedky procesného útoku a jeho právnu argumentáciu je potrebné považovať s ohľadom na obsah odvolania, za kvantitatívne i kvalitatívne vyčerpané, a preto objektívne vzaté, zrušenie napadnutého rozhodnutia len pre procesné pochybenie, nie je spôsobilé privodiť mu v spore priaznivejší výsledok.