Nenariadenie pojednávania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení môže za určitých okolností predstavovať porušenie práva ústavnoprávnych rozmerov
I. Rozhodnutie o návrhu sťažovateľa bolo poznamenané formalistickými procesnými prístupmi okresného súdu a krajského súdu bez zohľadnenia významu rozhodnutia pre sťažovateľa. Obhajoba tohto prístupu je postavená na východisku, podľa ktorého boli splnené všetky zákonom predpísané procesné postupy. Aplikácia procesného predpisu, ktorý všeobecným súdom či už prvej alebo odvolacej inštancie dáva možnosť rozhodnúť bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, však bez ďalšieho neznamená, že v takomto procese boli dodržané aj ústavné požiadavky na rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
II. Pojednávanie je základný nástroj kontradiktórnosti civilného procesu. Kde inde ako na pojednávaní (v prípade sťažovateľa možno aj na mieste samom) bez opakovaného doručovania písomných vyjadrení môže dôjsť ku konfrontácii skutkových tvrdení a právnych názorov strán. Hoci úprava obsiahnutá v CSP preferuje písomnú komunikáciu strán a súdu, nevylučuje však ani ich bezprostrednú komunikáciu na pojednávaní. Pri vyjasnení skutkového stavu by súd a strany boli nepochybne ďalej, ak by ktorýkoľvek zo súdov v konaní o návrhu sťažovateľa nariadil pojednávanie.