Nemožnosť od zamestnávateľa spravodlivo požadovať aby zamestnanca ako predsedu odborového orgánu naďalej zamestnávala

Keďže žalobca bol predsedom odborového orgánu, v zmysle § 240 ods. 9 Zák. práce v znení platnom ku dňu dania výpovede bol potrebný predchádzajúci súhlas tohto odborového orgánu, pričom tento odborový orgán nevyslovil s výpoveďou súhlas. V zmysle § 240 ods. 10 veta pred bodkočiarkou to má za následok neplatnosť predmetnej výpovede z pracovného pomeru. Táto výpoveď sa však považuje za platnú za predpokladu, že ostatné podmienky výpovede sú splnené a že sa preukáže, že od zamestnávateľa - žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca - žalobcu naďalej zamestnávala... Vyššieuvedené skutočnosti [výpoveď z dôvodu porušenia ust. § 83 ods. 1 Zákonníka práce, práca pre konkurenčnú spoločnosť zamestnávateľa] však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odignorovať pri hodnotení všetkých okolností prípadu. Vzhľadom na tento postoj žalobcu k oprávneným podnikateľským záujmom svojho zamestnávateľa a tiež vzhľadom na to, že žalobca sa takto správal napriek tomu, že bol predsedom odborovej organizácie a tým aj určitým zástupcom zamestnancov žalovanej, je odvolací súd toho názoru, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Žalovaná predsa nemôže naďalej zamestnávať človeka, ktorý v pozícii predsedu odborového orgánu koná v priamom rozpore s jej záujmami, čím nepochybne vplýva aj na správanie sa iných zamestnancov.