Nemožnosť bez ďalšieho zisťovania určiť, či niekto je alebo nie je účastníkom konania, z verejnej vyhlášky a žaloba opomenutého účastníka
I. Vo všeobecnosti by malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať. Aj keď uvedené vzhľadom na skutkovú a právnu variabilitu možných situácií bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, možno skonštatovať, že označenie účastníkov konania (mimo navrhovateľa) tak, ako to urobil žalovaný v územnom rozhodnutí bolo jednoznačne nedostatočné.
II. Táto nedostatočnosť spočívala v dvoch aspektoch.
III. Prvý aspekt sa týkal neurčitého označenia účastníkov konania v územnom rozhodnutí. Z formulácie „Ostatní účastníci konania (t. j. vlastníci susediacich pozemkov a stavieb a osoby, ktoré majú k takýmto pozemkom a stavbám iné práva, ak ich vlastnícke a iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté)“ nebolo vo vzťahu k vymedzeniu stavebných pozemkov parcelnými číslami v katastrálnom území bez ďalšieho zrejmé, kto je účastníkom konania. Uvedené sa nedalo zistiť vo vzťahu ku sťažovateľom ani zo situačného výkresu tvoriaceho prílohu územného rozhodnutia.
IV. Druhý aspekt sa týkal zavádzajúceho označenia účastníkov konania, keďže vo vyššie citovanej formulácii sa za nich označujú len vlastníci susediacich pozemkov a stavieb a nie aj vlastníci bytov.
V. Samotná skutočnosť, že žalovanému bol okruh účastníkov územného konania známy zo zaobstaraných listov vlastníctva, nemala žiaden dopad na to, že vymedzenie účastníkov konania v územnom rozhodnutí bolo tak nedostatočné a zavádzajúce, že bez ďalšieho pri oznamovaní verejnou vyhláškou nemohlo viesť u sťažovateľov k zisteniu, či sú alebo nie sú účastníkmi územného konania, v ktorom bolo oznamované územné rozhodnutie vydané. Vyžadovanie ďalšej aktivity sťažovateľov na účel tohto zisťovania a to prostredníctvom bližšie neidentifikovaných „reklamných pútačov, resp. z počutia“, tak ako to uviedol krajský súd, je podľa názoru kasačného súdu mimo toho, čo možno rozumne spájať s uplatnením zásady „Práva patria bdelým“.