Nemocenské poistenie

Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovuje dve podmienky (skupiny) existencie nároku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na nemocenskú dávku. Jednou z týchto podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas (konkrétne „najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky ...“.). Bezprostredným následkom (predpokladaným a vyplývajúcim priamo zo zákonnej normy) nesplnenia uvedenej podmienky (ktorej splnenie je v plnej moci poistenej osoby) je skutočnosť, že povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemá nárok na predmetnú nemocenskú dávku. Ide teda (v prípade neuhradenia poistného) o nesplnenie podmienky vzniku nároku na dávku ergo nárok na nemocenskú dávku nevzniká, čo však nemožno stotožňovať so sankciou za porušenie povinnosti platiť poistné. Skutočnosť, že opomenutie splniť si povinnosť zo strany zodpovedného subjektu vyvolá v jeho sfére viacero negatívnych dopadov neznamená, že každý z takýchto negatívnych následkov nesplnenia si povinnosti je trestom, tobôž nie trestaním v správnom konaní.