Nedostatky objektívne existujúceho prejavu vôle poručiteľa ako dôvod pre nepriznanie trov v konaní o určenie, že osoba je závetným dedičom
V konkrétnostiach súdenej veci zásadne rezonuje skutočnosť, že z (oboch) listinných dôkazov, na ktorých žalobkyňa založila svoj pred súdom uplatnený nárok, celkom jednoznačne vyplýva úvaha, že by sa mala podieľať na majetku po vyššie označenom poručiteľovi, čo napokon konštatoval aj (samotný) súd prvej inštancie. Nakoľko však žalovaný jej nárok dobrovoľne neuznal, žalobkyňa skutočne nemala inú možnosť, než podať žalobu na súd. V dôsledku toho, že odvolateľka nespochybnila záver okresného súdu vo veci samej, ten je aktuálne záväzný a vyznieva v neprospech žalobkyne. Základom procesného neúspechu žalobkyne tak bola „len“ okolnosť, že súd prvej inštancie odlišne (od žalobkyne) vyhodnotil právne účinky prejavu vôle poručiteľa (nesporne/objektívne učineného), ktorý výslovne mienil časť svojho majetku zanechať aj žalobkyni ako svojej matke. Táto (žalobkyňa) sa preto mohla dôvodne domnievať o opodstatnenosti svojho nároku a práve s dôverou v posudzovaný prejav (prejavy) vôle, o ktorom mala vedomosť, sa obrátila súd, ktorý ale svoje zamietavé rozhodnutie založil na formálnych nedostatkoch právnych úkonov (žalobkyňou predložených listín), t.j. nie na konštatovaní absencie vôle (resp. omyle žalobkyne o existencii takejto vôle) poručiteľa prenechať časť svojho majetku i žalobkyni.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies