Nedoručenie listinných dôkazov strane či neoznámenie, že boli súdu doručené, nie je porušením práva na spravodlivý proces

I. Procesný právny predpis konajúcemu súdu neukladá povinnosť, na rozdiel od vyjadrení strán sporu vo veci samej /§ 167 CSP/, aby dôkazné prostriedky doručoval stranám sporu, alebo aby im oznamoval, že dôkazný prostriedok mu už bol predložený. Dôkazy vykonáva konajúci súd zásadne na pojednávaní za prítomnosti strán sporu /§ 188 ods. 1 CSP/ a k vykonanému dôkazu sa strany sporu môžu vyjadriť. Pri listinnom dôkaznom prostriedku konajúci súd vykoná dôkaz listinou tak, že listinu alebo jej časť na pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah /§ 204 veta pred bodkočiarkou CSP/, pričom pri tomto jedinom dôkaznom prostriedku zákon umožňuje, aby konajúci súd namiesto opísaného postupu vykonávania dôkazu listinný dôkazný prostriedok doručil stranám sporu a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, má sa za to, že listinný dôkaz bol takýmto spôsobom vykonaný a konajúci súd môže z neho pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádzať /§ 204 veta za bodkočiarkou CSP/.

II. Ani pri listinnom dôkaznom prostriedku, však konajúci súd nemá zákonnú povinnosť predmetnú listinu doručovať stranám sporu. Záleží len na jeho uvážení, či dôkaz listinou vykoná na pojednávaní prečítaním alebo oznámením jej obsahu, alebo listinu doručí stranám sporu a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené, vychádza z nej. V predmetnom spore preto súd prvej inštancie nedoručením listinných dôkazných prostriedkov stranám sporu pred pojednávaním, ani neoznámením, že mu už boli doručené, nezasiahol do procesných práv strán sporu a neporušil ich právo na spravodlivý proces.