Nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania v štátnej službe
V § 9 je zakotvené právo každého, kto sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa najmä upustenia od protiprávneho konania a nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia a to formou náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch najmä vtedy, ak nie je primerané zadosťučinenie dostačujúce, vzhľadom k závažnosti ujmy, resp. následkov protiprávneho konania.
Paragraf 11 tohto zákona predstavuje osobitnú úpravu k Občianskemu súdnemu poriadku najmä vo vzťahu k miestnej príslušnosti a dôkaznému bremenu. V odseku 2 tohto ustanovenia je zakotvené, že odporca je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak navrhovateľ predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že „aktivizuje“ navrhovateľa, pretože dôkazné bremeno sa prenáša na odporcu až vtedy, ak z dôkazov navrhovateľa je možné usudzovať, že k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania skutočne mohlo dôjsť.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies