Nedodržanie lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom a následky neplatného skončenia pracovného pomeru

Úlohou súdu však bolo potrebné skúmať, či sú splnené lehoty, na základe ktorých môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže skončiť zamestnanec okamžite pracovný pomer so zamestnávateľom iba v lehote jedného mesiaca, odkedy sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Ide o prekluzívnu lehotu, v prípade jej zmeškania dochádza k zániku práva. Súd na túto lehotu musí prihliadať ex offo, t. j. z úradnej povinnosti.

Táto lehota zo strany žalobcu ako zamestnanca nebola dodržaná. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že mzda bola medzi účastníkmi dohodnutá v pracovnej zmluve s výplatným termínom do 15. dňa bežného mesiaca. Podľa tvrdení žalobcu mu žalovaný nevyplatil mzdu od augusta 2005, mzdu za mesiace marec až júl 2005 mal žalovaný v celom rozsahu vyplatenú; 15-dňová lehota od splatnosti nevyplatenej mzdy sa počíta deň nasledujúci od jej splatnosti, t. j. v prípade nevyplatenej mzdy za mesiac august 2005 odo dňa 16. 8. 2005 do 31. 8. 2005. Nevyplatením mzdy žalobcovi do 15. dňa po lehote jej splatnosti bol zamestnanec, čiže v tomto konaní žalobca, oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer so žalovaným a táto lehota mu plynula v termíne od 1. 9. 2005 do 1. 10. 2005. Táto lehota od 1. 9. 2005 do 1. 10. 2005 je 1-mesačná subjektívna doba. Žalobca ukončil pracovný pomer so žalovaným okamžite až listom zo dňa 8. 11. 2005, t. j. po uplynutí 1-mesačnej subjektívnej doby. Z tohto dôvodu konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Následne postupoval podľa § 78 Zákonníka práce, ktorý upravuje následky neplatného skončenia pracovného pomeru. Podľa zákonného ustanovenia § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce platí totiž fikcia ukončenia pracovného pomeru dohodou, a to ku dňu, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Podľa názoru súdu sa tak pracovný pomer medzi účastníkmi skončil dohodou ku dňu 8. 11. 2005.