Ne bis in idem pri správnych deliktoch

Aj v prípade, v ktorom sa v rámci jednočinného súbehu chránia odlišné chránené spoločenské záujmy, nemožno podľa právneho názoru veľkého senátu vylúčiť aplikáciu zásady ne bis in idem, a to predovšetkým vtedy, keď nebolo možné z objektívnych dôvodov postihnúť páchateľa v súlade so zásadou absorpčnou.

Podľa právneho názoru veľkého senátu s prihliadnutím na skutočnosť, že v obdobných prípadoch, nebude možné ani v budúcnosti vzhľadom na uvedené skutočnosti (pri nezmenenej právnej úprave) aplikovať úhrnný správny trest (hoci ide o jednočinný súbeh), keď naviac je nesporné, že je žiaduce rešpektovať a aplikovať zásadu ne bis in idem, musia sa vedieť oba správne orgány majúce právomoc uložiť pokutu medzi sebou dohodnúť a za týmto účelom spolu komunikovať, pretože táto súčinnostná povinnosť im vyplýva priamo zo zákona.

Taktiež je potrebné zdôrazniť vzhľadom na vyššie uvedené, že zásada súčinnosti a spolupráce je zakotvená jednak v § 233 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a jednak i v § 18 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorej sú Sociálna poisťovňa a inšpektorát práce, ako orgány štátnej správy povinné vzájomne si poskytovať súčinnosť a spolupracovať.

Podľa názoru veľkého senátu, ak budú pro futurum oba správne orgány procesne postupovať naznačeným spôsobom v predchádzajúcom bode, mali by sa eliminovať potom akékoľvek možné problémy súvisiace s otázkou aplikovateľnosti zásady ne bis in idem.