Návrh verejnej ochrankyne práv na začatie konania o súlade zákonov s Ústavou Slovenskej republiky
Kontrola ústavnosti právnych predpisov je najtypickejšou kompetenciou ústavných súdov, a to bez ohľadu na to, či ide o kontrolu konkrétnu alebo abstraktnú. Konkrétna kontrola ústavnosti je v našom priestore známa skôr v súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, kedy súd v súvislosti s rozhodovaním o konkrétnej veci môže prerušiť konanie a predložiť vec ústavnému súdu. Naproti tomu pri abstraktnej kontrole noriem je napadnutý právny predpis preskúmavaný bez priamej súvislosti s konkrétnym prípadom aplikácie tohto predpisu. Postavenie verejného ochrancu práv v Slovenskej republike je v tomto ohľade de constitutione lata viac podobné súdom ako iným aktérom, najmä politickej povahy (skupina poslancov, prezident či vláda). Aj preto ústavodarca v čl. 151a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podmienil oprávnenie verejného ochrancu práv podať návrh podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky spôsobom, „ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe“.