Návrh na prerušenie konania o nároku na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou a otázka jeho vplyvu na nárok na úroky z omeškania

I.  Súd prvej inštancie si neujasnil postavenie žalovanej 1/ plniacej na základe trestného rozsudku odsudzujúceho J. H. k plneniu ako vodiča motorového vozidla a postavenie žalovanej 1/ priamo žalovanej v civilnom konaní. Je nepochopiteľné jeho tvrdenie, že žalovaná 1/ už počas trestného konania mala vedomosť o uplatnenej škode a mala možnosť plniť, napriek tomu na návrh žalobkyne predložený so žalobou konanie prerušil pre prebiehajúce trestné vyšetrovanie, ktoré podľa jeho názoru mohlo mať význam pre jeho rozhodnutie. Prerušenie konania navrhla žalobkyňa spolu so žalobou, v ktorej si uplatnila úrok z omeškania od podania žaloby. V žalobe nezdôvodnila, prečo žiada úrok z omeškania od podania žaloby a zároveň sa domáha prerušenia konania z opatrnosti. Strana podávajúca návrh súdu musí svoj návrh zdôvodniť a nie alibisticky uviesť, že nároku sa domáha z opatrnosti.

II. Z konania žalobkyne vyplýva, že uplatnila nárok na náhradu škody voči trom subjektom. Súčasne navrhla prerušiť konania do právoplatného skončenia vyšetrovania, súd konanie 2 krát prerušil. Ak samotná žalobkyňa podala návrh na prerušenie konania a súd konanie 2 krát prerušil, je otázna dôvodnosť uplatneného nároku na úrok z omeškania. Súd prvej inštancie sa opodstatnenosťou priznania nároku z uvedených dôvodov vôbec nezaoberal. Preto ako prvoradú si vyrieši otázku, či žalobkyni vzhľadom na jej postoj k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a trestnému konaniu vôbec patrí úrok z omeškania.