Návrh dieťaťa narodeného v cudzine s matrikovými rodičmi, ktorí nie sú občanmi SR, na určenie rodičovstva k občanom SR a právomoc súdov SR konať

I. Je zrejmé, že účastníkmi konania nie sú osoby zapísané v rodnom liste, ale účastníkmi konania sú navrhovateľkou uvádzané osoby, ku ktorým žiada určiť rodičovstvo (odporcovia). Lenže v tomto konaní súdy nesprávne vychádzali len zo zisťovania občianstva u osôb zapísaných v rodnom liste navrhovateľky a nie aj občianstva a všeobecného súdu uvádzaných osôb, ku ktorým žiada navrhovateľka určiť rodičovstvo.
II. V zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v § 40 sú podmienky medzinárodnej právomoci usporiadané hierarchicky a smerujú nielen k založeniu medzinárodnej právomoci slovenského súdu ale aj k určeniu miestne príslušného súdu.
III. Z uvedeného tak vyplýva, že bolo povinnosťou súdov v prvom rade dôsledne skúmať existenciu všeobecného súdu u osôb, ku ktorým žiada navrhovateľka určiť rodičovstvo.
III. Pokiaľ za daného stavu odvolací súd bez zabezpečenia si podkladov pre posúdenie právomoci slovenského súdu konať vo veci, ktorú je súd povinný skúmať ex officio, založil nedostatok právomoci slovenského súdu z dôvodov, že navrhovateľka nemá všeobecný súd v SR a ani jej zapísaní rodičia nemajú všeobecný súd v SR, a to bez toho, aby skúmal všeobecný súd navrhovateľkou uvádzaných osôb, ku ktorým žiada určiť rodičovstvo (odporcovia), resp. bez skúmania, či navrhovateľka nenadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky, týmto procesným postupom došlo k odňatiu navrhovateľke možnosť konať pred súdom.