Následky nesplnenia oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni

Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Zákonným predpokladom nelegálneho zamestnávania nie je aj súčasná nelegálna práca. Naopak, skutková podstata nelegálneho zamestnávania spočívajúca vo využívaní závislej práce fyzickej osoby za založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru bez splnenia registračnej povinnosti, vylučuje súčasné naplnenie skutkovej podstaty nelegálnej práce, ktorou je vykonávanie závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zjednodušenie povedané, k nelegálnemu zamestnávaniu fyzickej osoby môže dôjsť bez toho, aby išlo zároveň o nelegálnu prácu. Podľa tradičného výkladu zásada ne bis in idem garantuje právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný v tej istej veci. Posúdeniu podliehajú 3 kritériá, prvým kritériom je tak kvalifikácia skutku v právnom poriadku, pričom pokiaľ v právnom poriadku nie je skutok kvalifikovaný ako trestný čin, použijú sa na zodpovedanie otázky ďalšie dve kritériá. Druhým kritériom je povaha deliktu a tretím kritériom je stupeň závažnosti sankcie, ktorú možno dotknutej osobe uložiť. Podľa názoru krajského súdu z uvedeného vyplýva, že ani v jednom prípade nejde o trestný čin, ale o iný správny delikt, a teda podmienky pre aplikáciu prvej zásady (kvalifikácia skutku v správnom poriadku) nie sú naplnené, povaha skutku nespĺňa ani v jednom prípade charakter trestného obvinenia, nakoľko adresátom právnych noriem je špeciálna skupina osôb, a vzhľadom k tomu, že pokuta uložená Sociálnou poisťovňou nemá charakter trestnej sankcie. Krajský súd preto konštatoval, že zásada ne bis in idem porušená nebola.