Nárok sudcu na príplatok k nemocenskému

Kasačný súd, v zhode s názorom správneho súdu konštatuje, že ustanovenie § 93 ods. 1 pre vznik nároku na príplatok k nemocenskému explicitne ustanovuje, že príplatok patrí sudcovi uznanému pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie, ktorému vznikol nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa zákona o soc. poistení. Podľa názoru kasačného súdu, podmienka statusu sudcu musí platiť počas celej doby pracovnej neschopnosti sudcu, nielen v prvý deň pracovnej neschopnosti. Uvedené ustanovenie je vo svojom význame úplne jednoznačné, pretože uvádza, že sudca musí byť uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie a súčasne mu (sudcovi) vznikne nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské. Z uvedeného ustanovenia tak nie je možné vyvodiť, že nárok na nemocenské by už nemusel vzniknúť sudcovi. Je nesprávny názor žalobcu, podľa ktorého na vznik nároku na príplatok k nemocenskému postačuje, aby bola fyzická osoba sudcom len v čase uznania jeho dočasnej neschopnosti na výkon funkcie, teda v prvý deň neschopnosti, a v ďalšom období je už nepodstatné, či je alebo nie je sudcom. Naopak, podľa názoru kasačného a správneho súdu, v zhode správnymi orgánmi, ktoré vo veci rozhodli, je nevyhnutné, aby fyzická osoba bola sudcom počas celého obdobia nároku na príplatok k nemocenskému. Uvedené vyplýva aj z § 25 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Ak teda sudcovi z § 93 ods. 1 vyplývalo osobitné právo na príplatok k náhrade príjmu a k nemocenskému, zánikom jeho funkcie toto právo, súčasne s jeho osobitným vzťahom k štátu, zaniká.