Nárok poisteného podnikateľa z povinného zmluvného poistenia a otázka určenia jeho príslušenstva podľa obchodnoprávnych predpisov

Súd vyhodnotil ako dôvodnú aj tú časť odvolacej argumentácie žalovaného, ktorou poukazuje na nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie a naopak, na potrebu aplikácie ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o PZP. V danom prípade niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola v písomnej forme uzavretá zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v prípade ktorej ide o osobitný typ poistnej zmluvy upravený zákonom o PZP, ktorý vo svojom § 1 ods. 2 priamo odkazuje na právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ak zákon o PZP neustanovuje inak, pričom rovnako niet pochýb o tom, že zákon o PZP nerozlišuje medzi zmluvami uzavretými medzi poisťovňou a fyzickou osobou – občanom a zmluvami uzavretými medzi poisťovňou a podnikateľským subjektom. Dokonca v otázke premlčania zákon o PZP priamo vo svojom ustanovení § 15 ods. 2 obsahuje priamy odkaz na § 106 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotný obchodnoprávny charakter záväzkového vzťahu determinovaný povahou zmluvných strán nevylučuje aplikáciu predpisov občianskeho práva jednak v prípade otázok neupravených Obchodným zákonníkom, ako aj v prípade danosti subsidiarity vyplývajúcej z príslušnej právnej úpravy, ako je tomu v prípade právnej úpravy zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prípadná aplikácia predpisov občianskeho práva neznamená, že právny vzťah stratí svoj obchodnoprávny charakter.