Nárok na priznanie odmeny a náhrad ustanovenému náhradnému obhajcovi
Nárok na priznanie odmeny a náhrad ustanovenému náhradnému obhajcovi za jeho účasť na úkonoch trestného konania (v danom prípade na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí), a to aj v prípadoch, keď sa týchto zúčastnil aj zvolený obhajca, v dôsledku čoho náhradný obhajca nemohol vykonávať svoje práva a povinnosti, a teda aktívne obhajovať obvineného, vyplýva z už citovaného ustanovenia § 553 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý nerozlišuje, či ide o obhajcu ustanoveného podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku alebo podľa § 42 ods. 1 Trestného poriadku. Ustanovenie náhradného obhajcu posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu vždy predseda senátu, ktorý je povinný v každom štádiu súdneho konania skúmať, či pretrváva dôvodná obava zo zmarenia už nariadených úkonov alebo z iných prieťahov v trestnom konaní zapríčinených zo strany obhajoby. Súčasne musí dbať aj na to, aby práva obvineného na obhajobu boli plne rešpektované, aby bolo zachované právo na spravodlivý proces a nedochádzalo k prieťahom v konaní.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies